Oščadnické jedlá
Strava tunajších ľudí pozostávala z jednoducho pripravovaných pokrmov, potravinové články poskytovala chudobná úroda doma chovaný statok. Hlavným a najčastejším jedlom boli zemiaky, kapusta a mlieko. Z múčnych pokrmov sa ponúkali „osuchy“ (placka z múky, rozrobenej vodou, pečená na sporáku/) a „pučky“ (kaša z praženej múky, poliatej vodou). Tento názov dostala kaša podľa zvukov „puk-puk“, ktoré vznikali pri varení múky vo vode.
Na oščadnickom jedálnom lístku v tých časoch našli sa aj ďalšie pokrmy. Často sa pripravovali aj zemiakové a múčne halušky, “švalky“, „fuzoky“, „copoky“ a najmä chutné „polesniky“ - placky pripravované z postrúhaných zemiakov a múky, pečené na sporáku, alebo pekáči, omastené maslom. Ku všetkým jedlám sa podávalo mlieko, sladké alebo kyslé, tzv. „kyška“.
Na väčších hospodárstvach sa chovali aj 2-3 ošípané na mäso a slaninu. Slanina a mäso sa neúdili, gazdovia ich nasolili do suda „dežky“, v ktorom zostali až kým sa nespotrebovali.
Pri zlom vetraní a konzervovaní však mäso i slanina strácali svoju chuť i kvalitu. Pri stolovaní bolo zvykom jedávať všetky pokrmy spoločne z jednej misy. Jedlá sa nekonzumovali teplé, nechávali sa na okne náležite ochladiť a len potom sa kládli na stôl. Pred jedlom sa rodina spoločne modlila.